Pôvodne sa odvodzuje od slova „terre“, čo by sme preložili ako „zem“. To by nás mohlo viesť k úvahe, že ide o pôdne zloženie. Ale to tvorí len malú časť jeho významu. Ešte sa poriadne nepodarilo preukázať, že by mal vinič schopnosť nasať látky z hornín, ktoré v ňom vyzdvihujeme. O Moselských rizlingoch sa hovorí, že chutia po bridlici, alebo chardonnay zo Chablis cítiť po kremeni. Pôdny typ, na ktorom vinič vyrastá, síce udáva vínu charakteristický prejav, ale samotné látky z týchto hornín by sme v ňom nenašli.
Zem je celý kraj. Geografická poloha, prevýšenie kopca, členitosť terénu, povaha riek v okolí, veternosť, svetelnosť, celá mikroklíma. Vinič je citlivá rastlina, ktorá reaguje na všetky podnety. K tomu sa pridáva práca človeka. Či už ide o rodinné vinárstvo, veľký podnik, alebo malé zoskupenie nadšencov. Každý pristupuje k vínu podľa svojej motivácie. Pre jedného je vinohrad zdroj príjmov, pre druhého zdroj radosti zo zdieľania plodov prírody.
Je obdivuhodné, ako dokázali Francúzi terroir vyšperkovať. Stále s ním pracujú, znovu ho interpretujú a vďaka nemu sa im darí úspešne tvrdiť, že Burgundské víno nie je možné vyrobiť nikde inde na svete, pretože terroir je nereprodukovateľný.
Samozrejme, každá krajina má špecifické podmienky, svojský prístup. Tak prečo o ňom nepovedať viac. Príbeh krajiny treba rozprávať, definovať ho, a v prípade Slovenska možno nanovo vytvoriť. V globalizovanom svete, kedy sa nám do supermarketov dostávajú rovnaké, chemicky čisté vína, je charakter o to cennejší. Význam priestoru, na ktorom sa príroda hrala so svojimi možnosťami, narastá, keď ho človek odhalí a trvale zveľaďuje.
V unifikovanom svete je príklon k terroir, prejavom záujmu o lokálnu typickosť. Príklady nájdeme aj u našich susedov. Nad Balatonom sa týčia kopčeky, na červenej železitej pôde rastie vinohrad, ktorý hľadí na juh, na jazero, ktorého opar ho v suchom lete zvlažuje. Vinári z Csopaku si dávno uvedomili, že ich Ryzling vlašský je odtiaľ natoľko odlišný, že by sa mal volať Csopakský. Vytvorili takto príbeh, ktorý hovorí o typickosti miesta, času a ľudského snaženia.
Na Slovensku sa nám začína tiež črtať náš osobný príbeh. Nové slovenské odrody ako Hron, Váh, Dunaj, Rudava, ktorými oslovili svet Mrva a Stanko svojím cuvee Winemaker's cut sú snáď len prvou lastovičkou. Potenciálu Frankovky, Veltlínu alebo Vlašáku veje čerstvý vietor do plachiet.
