Prechádzka salónom vín je návštevou galérie umenia

Autor: Dodo Michálek | 12.7.2014 o 16:56 | (upravené 12.7.2014 o 17:16) Karma článku: 1,05 | Prečítané:  329x

Ocitol som sa v galérii, v ktorej nikdy neboli obrazy. Pred očami mi defilovali spomienky ľudí na januárové mrazíky, aprílové pučanie kvetov, májové krupobitie, vysušujúce slnečné leto a nevyspytateľnú vlhkú jeseň. Rozprávali mi, ako si museli dávať pozor na prírodu, ako sa s ňou museli pasovať, a potom v pivnici, po nociach, rozmýšľali, ako naložia s tohoročným príbehom. Vnárali sa do jeho tónov, do jeho nedokonalostí, snažiac sa ho pochopiť a vykresať z hrubého materiálu vláčny pocit na jazyku. Snívalo sa mi o salónoch vína, o tých galériách, kde hodnotíme, ktoré dielo bude stolovým, a ktoré skutočne umeleckým.

Maliar by mal mať estetický cit, ovládať techniku a používať vhodný materiál. Kedysi boli títo páni umelci považovaní za osobnosti, škoda, že dnes na nich pozeráme cez prsty. Asi to dá rozum, keď ich nahradilo toľko rôznorodých možností, ako sa "umelecky" vyblázniť. Aj keď má maľba takú slabú reputáciu v konkurencii so zábavným priemyslom, ponúka možnosť porovnania s umením výroby vína.

Tak ako maliar, aj vinár vychádza pri výrobe z materiálu, ktorý mu ponúka príroda. Výsledná kvalita hrozna podlieha mnohým podmienkam, ktoré nevieme ovplyvniť. Vo vinohrade sa treba spoliehať na to, že krupobitie neponičí viac, ako by sme chceli, že škorce sa budú sýtiť iným ovocím, alebo že pleseň sa nerozšíri, kým bude mať hrozno dostatočnú cukornatosť.

Príroda je omnoho nepredvídateľnejšia, ako plátno, farby a štetec. Ale keď je už hrozno v pivnici, prichádza na rad vinárova zručnosť, akou dokáže s použitím správnej techniky premeniť bobule na umelecký nápoj. Musí vedieť vystihnúť správny moment, kedy rodiace sa víno prevzdušniť, kedy ho prichladiť, presunúť ho vo vhodnú chvíľu do veľkého dreveného sudu a potom zase do malého barikového.

Táto hra s technológiou je vínarovým inštinktom zrodeným z jeho skúsenosti. Aby bol však finálny produkt skutočne elegantným nápojom očarujúcim zmysly, musí mať sám jeho tvorca estetický zmysel. Jeho chuťové poháriky sú mu zrakom, ktorým ako maliar poznáva harmonickosť stvoreného diela. 

A potom príde na rad konzument a hodnotí. Ochutnávanie je prechádzka galériou, ale s vášnivejším záverom. Pri pohľade na obrazy by sme sa mali snažiť zasadiť ich do kontextu, zamyslieť sa nad obdobím, v ktorom vznikli, nad tým, čo človek v tej dobe vedel. Víno nás príliš rozmýšľať nenúti, ak sme k nemu nevnímavý, ako dnes k obrazom. Ale tiež by sme v ňom našli kontext miesta, času a človeka. Ako obraz, aj víno by malo mať určitý štandardný prejav a tomu zodpovedajúcu vnútornú konzistenciu. Tú je možné reprodukovať aj vtedy, keď sa už z konkrétneho ročníka vypila posledná kvapka.

Maľba je umením dovtedy, kým sme ju schopný vnímať zrakom. Pre slepca nebude mať obraz nikdy estetický význam. Človek, ktorý stratil vôňu, nebude vnímať víno inak, akoby pil vodu. Pestovaním si zmyslov chuti a vône, formujeme citlivosť nášho vnímania. Keď Orwell tvrdí, že "každé umenie je propaganda", tak presadzovanie vína ako umeleckého diela, je propagácia radosti z plnosti života.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme pripravení na všetko. Aj na Trumpa

Buď ho nahradí Mike Pence, alebo bude hviezdiť vo vlastnej reality show.

SVET

Urážky, samochvála a bez plánu. Kam dovedie USA trumpizmus

Medzi republikánmi už neplatí konsenzus z Reaganovej éry.


Už ste čítali?