„Vinič má rád voľnosť“, mysliteľ Sütő

Autor: Dodo Michálek | 10.2.2014 o 20:59 | (upravené 12.2.2014 o 15:27) Karma článku: 6,59 | Prečítané:  250x

Moderný človek si žiada intenzívne zážitky. Rýchle, ľahko stráviteľné, impulzívne až extatické. Predháňame sa v tom, kto užije elegantnejšiu drogu, skúsenosť, ktorá nás krátkodobo vynesie do blaženosti. Do prchavej blaženosti momentu. V Strekove už pochopili, že ide o filozofický stret spôsobu prežívania života. V ich prípade prostredníctvom vína. Oni sa v ňom snažia hĺbať, hľadať ho, prežívať ho vo večnosti bez toho, aby sa nechali opájať voňavkami, ktoré zakrývajú jeho pravú tvár.

Pánovi Zsolt Sütővi sa v prezentačnom videu Trendu podarilo odhaliť dva protichodné prístupy, ktoré by sme vo svete vína mohli nájsť. V zásade ide o moderný a tradičný spôsob používania výrobných technológií. Buď pracuje vinárstvo s najmodernejšími  vymoženosťami, alebo sa snaží hľadať a imitovať metódy, ktoré boli používané stáročia. Tým moderným spôsobom dostaneme zväčša krásne čisté vína, pekne navoňané, odeté to pestrofarebných zvodných šiat. Víno vyrobené autenticky (čiže historicky) sa nám bude skôr skrývať. Bude decentné a náročné. Vzťah k takémuto vínu si treba budovať, pretože sa nedáva lacno. Treba o neho bojovať, ako o ženu, ktorá pozná svoju hodnotu.

Povahu vinohradníctva prekopali vo vinárstve Strekov 1075 od základov. Začali vo vinohradoch, rozmýšľali nad tým, ako by sa viniču najlepšie žilo. Ako by chcel, aby sa o neho človek staral. Vrátili sa preto k tradičnej výsadbe „na hlave“. Každý pník kríku je zasadený takmer až do zeme a vetvičky tak majú bližší prístup k živinám. Vinú sa okolo samostatného dreveného kôla bez drôteného vedenia. Vo vinohrade sa udržiava prirodzené prostredie. Pôda sa nehnojí a k viniču sa chovajú tak, aby zapustil svoje korene čo najhlbšie. Túžba priblížiť sa svojim praotcom si však vyžaduje veľa fyzickej námahy. K viniču je potrebné sa skláňať, chodiť pri ňom na kolenách, takže všetku „intímnu“ prácu s ním musí vykonať človek.

Nie je ani tak dôležité, aké presne je takéto víno, aké konkrétne asociácie vyvoláva. Každý ho musí chcieť objavovať sám a poznávať v ňom vlastné spomienky. Bude sa do neho musieť ponoriť a vyvinúť prinajmenšom také úsilie, ako vinár, ktorý do neho vložil svoju dôveru. Jeho odkaz nebude taký priamočiari ako ovcami voňajúce zelené lúky pri oceáne, ktorými nás môže omráčiť novozélandský Sauvignon. Ani nás neomráči ako trojposchodová kreácia z gaštanového pyré so srnčím chrbátom a praženou cibuľkou na tanieri. Bude si vyžadovať práve tú námahu, a dôveru, že nás osloví možno až po treťom dúšku. Možno sme takýto zaslepení občas aj v politike, keď nám ponúkané predjedlo len omastí brušká. Skutočné riešenie sa však nedostaví a my zostaneme akýsi nenasýtení. Nechajme sa preto radšej niesť voľnosťou našej prirodzenosti tak, ako to má rád tisícročiami skúsený vinič.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?